Trnava – To, čo sa stalo na poliklinike Družba, je výsmechom bezpečnosti a starostlivosti o vlastných občanov. Počas bežného vyšetrenia v detskej ambulancii sa na nič netušiacu mamičku so sedemmesačným bábätkom a trojročným synom zrútila časť stropnej omietky veľká meter krát meter. Žena skončila s otrasom mozgu a zraneným ramenom.
Zasiahla ju omietka v momente, keď sestrička poprosila, aby kočík s bábätkom posunula – inak mohlo dôjsť k tragédii. Trojročný chlapec bol svedkom celej scény a dnes má traumu – bojí sa chodiť k lekárovi aj spať doma.
Správca budovy sa zodpovednosti zbavuje. Tvrdí, že išlo o „ojedinelý prípad“ a vinu hádže na prelet nadzvukovej stíhačky nad mestom. Údajne sonický tresk rozvibroval budovu a spôsobil pád omietky. Táto výhovorka znie ako zlé divadlo – poliklinika funguje 40 rokov, no len teraz sa „náhodou“ zrúti strop, keď preletí lietadlo?
Ako ďaleko musí zájsť zanedbanie údržby, aby sa vôbec začali konať zodpovedné kroky? Namiesto toho, aby sa chránila rodina, deti a zdravie – základ každého národa – stávame sa svedkami totálneho rozkladu infraštruktúry, ktorá má slúžiť ľuďom. A zlyhanie sa skrýva za výhovorky.
Vláda dlhodobo a vedome zanedbáva zdravotníctvo – výsledkom sú padajúce stropy a ohrozené životy nevinných občanov!
Lucia, zranená mamička, chce žiadať odškodné – právom. No v štáte, kde je zodpovednosť len prázdne slovo, sa pravdy dovolá len ten, kto sa nevzdá. Je čas prestať zatvárať oči: náš národ si zaslúži poriadok, zákon a pevné riadenie – nie výhovorky a rozpad.
