Od januára tohto roku, keď prešla novela zákona o ochrane prírody, sa strážcom prírody otvorila nová výzva – čoraz ťažšie sa im plní ich úloha. Dobrovoľníci, ktorí po celé roky chránili naše lesy a krajinu, sa teraz stretávajú s neakceptovateľnými prekážkami. Nový zákon výrazne obmedzil ich pôsobnosť – môžu kontrolovať len tie pozemky, ktoré vlastnia alebo majú v prenájme. Ak nemajú súhlas vlastníka, nemajú právo zasiahnuť.
A čo sa stalo? Už teraz sa ukazuje, že ich činnosť sa prakticky zrušila. Štátne Lesy SR ani Slovenský pozemkový fond neuzatvárajú dohody s dobrovoľníkmi, ktorí roky pomáhali v ochrane našich chránených území pred nelegálnymi aktivitami. Pritom strážcovia nahradzovali nedostatok štátnych zamestnancov, keďže mnohé správy národných parkov boli predtým vypustené.
Je to ďalší krok k ničeniu nášho najväčieho národného bohatstva, našej prírody. Kým si poľovnícke záujmy a súkromné firmy, ako aj vlastníci pozemkov, diktujú podmienky a právomoci, obyčajní občania so vzťahom k prírode ťahajú za kratší koniec. Strážcovia prírody sa už dnes boja zasahovať proti nelegálnym výrubom alebo terénnym motorkám, ktoré ničia naše krásy, lebo im hrozí osobné ohrozenie alebo zánik ich mandátu.
„V dolinách, človek sám svoju prírodu cháni“ spieval národný umelec Karol Duchoň v nádhernej piesni o slovenskej duši. Slovenská národná tradícia nás učí chrániť našu krajinu, náš národ a bohatstvo, ktoré nám predkovia zanechali. Ak tento zákon zostane v platnosti, prírode a národu sa to vypomstí.
Nedávna novela zákona umožnila nezodpovedným vlastníkom pôdy a poľovníkom ešte viac zasahovať do chránených území, zatiaľ čo skutoční ochrancovia prírody, ktorí sa roky zaslúžili o ochranu našich prírodných pokladov, sú doslova odstránení. Bez ochrany prírody nebude možné zachovať stabilitu národa a štátu, a to je niečo, na čo sa nesmie zabúdať.
