Zrada. Slovo, ktoré dnes na Podpoľaní visí vo vzduchu ako ťažký opar. Ľudia, ktorí denne žijú z pôdy svojich otcov, sa dnes cítia opustení a podvedení. Nie nepriateľom z vonka, ale vlastným ministrom – Tomášom Tarabom, ktorý sa namiesto obrany národa priklonil k mocenskému nátlaku a zákulisným hrám.
Projekt prečerpávacej elektrárne Málinec má stáť 1,8 miliardy eur. Krajina, kde pitná voda je bohatstvom, má byť rozkopaná a zabetónovaná pre megainvestíciu, o ktorej miestni nevedeli takmer nič – dozvedeli sa o nej z médií. Minister, ktorý má stáť na strane dedín a občanov, sa postavil na tlačovku s niekoľkými starostami, ktorí obrátli kabát a spečatili memorandum za sľubované milióny.
Taraba sľubuje cyklotrasy, lavičky a fondy, ale klame – fond nemá právny rámec, zisk štátneho podniku nemôže byť darom len pre poslušných. V skutočnosti ide o rozdeľovanie národa: „podpíš a dostaneš“, „nepodpíš a vypadni z hry“. Je to selekcia ako za čias totality.
Hriňová a Cinobaňa boli ignorované, len preto, že si dovolili povedať nie. Ich starostovia, ktorí bránia vodu, zákon a česť, sa stali terčom útokov. Primátor Hriňovej otvorene hovorí o nátlaku, o politike rozdeľuj a panuj. Taraba už ani nezakrýva, že ide o finančný nátlak maskovaný za „solidaritu“.
Renata Endrődyová, právnička a vlastenka, ktorá stojí po boku farmárov a roľníkov v Čechánkach, varuje pred zjavnou nezákonnosťou memoranda aj samotného projektu.
Kde je rešpekt k zákonu? Kde je ochrana dedičstva? Kde je kresťanský postoj k pôde a vode ako Božiemu daru? Minister, ktorý sa oháňa národnou agendou, dnes presadzuje projekt, ktorý rozdeľuje obce, ohrozuje zdroje vody a potláča slobodnú vôľu ľudí.
Nejde o rozvoj. Ide o moc. O pevnú ruku, ktorá bije do nesúhlasných, nie ochraňuje slabých. A to nemá s tradičnými hodnotami nič spoločné.
