Slovensko sa otriasa. V priebehu jedného týždňa oznámili tri veľké fabriky – Ecco, Lowa a Honeywell – koniec výroby. Tisíce poctivých pracujúcich ostávajú zo dňa na deň bez práce. Tieto správy prichádzajú z Martina, Handlovej a Partizánskeho, miest, kde ešte donedávna pulzoval priemyselný život. Dnes tam vládne neistota, smútok a oprávnený hnev.
Zatvárajú sa brány tovární
Dánska obuvnícka spoločnosť Ecco, tretí najväčší výrobca topánok na Slovensku, končí. Po tridsiatich rokoch výroby v Martine zastavuje linky. Do konca roka 2025 odíde vyše 600 ľudí, najmä žien, na úrad práce. Vedenie sa vyhovára na „optimalizáciu výroby“. V skutočnosti však ide o ďalší dôkaz, že cudzie firmy sa o osud slovenského národa nezaujímajú. Prišli, zarobili, odchádzajú. Ľudí nechávajú napospas osudu.
Hneď po nich oznámila svoj odchod firma Lowa z Handlovej. Tá svoju výrobu ukončí 31. augusta 2025. Prezident skupiny Tecnica Group Alberto Zanatta podpísal rozhodnutie, ktorým vymazáva slovenský závod z mapy. Znova sa hovorí o „optimalizácii výrobných kapacít“. Ale čo optimalizácia ľudských osudov? Kde zostala úcta k poctivej práci?
Národ bez výroby je národ bez budúcnosti
Spoločnosť Honeywell v Partizánskom rovnako ukončí prevádzku. Na sociálnych sieťach sa medzitým šíria obavy o osud ďalších fabrík, vrátane závodu Volkswagen v Martine. Hoci jeho hovorkyňa Lucia Kovarovič Makayová tvrdí, že martinský závod sa zatiaľ zatvárania netýka, ľudia majú obavy. Znižovanie počtov zamestnancov sa podľa nej týka zatiaľ len Bratislavy.
Rovnako tlačiarne Neografia, kde pracuje 340 ľudí, bojujú o prežitie. Riaditeľ Michal Tkáč tvrdí, že firmu zatiaľ nezatvárajú, ale prijímajú „citlivé optimalizačné opatrenia“. Znamená to však aj prepúšťanie ľudí, ktorí pracovali na dohody a externé zmluvy.
Kto nesie zodpovednosť?
Slovenská vláda dostala silný úder. Z krajiny odchádzajú významní zamestnávatelia a pracovné miesta miznú. Úrad práce síce tvrdí, že žiadne ďalšie hromadné prepúšťania nie sú nahlásené, no realita hovorí niečo iné. Ľudia sa boja o budúcnosť svojich rodín. Vláda by mala chrániť domácu výrobu, posilniť hospodársku sebestačnosť a vytvárať podmienky pre našich vlastných podnikateľov, nie byť závislá na cudzincoch, ktorí pri prvej kríze utečú.
Kde sú kresťanské a národné hodnoty v tejto politike? Kde je ochrana poctivej práce a spravodlivosti pre slovenské rodiny?
Tento vývoj je varovaním. Ak neochránime národný priemysel a pracovné miesta, stratíme nielen ekonomickú stabilitu, ale aj dôstojnosť národa. Potrebujeme vládu, ktorá bude stáť na strane ľudí, nie zahraničných záujmov.
Tému budeme naďalej sledovať. V hre je osud tisícok slovenských rodín. Táto otázka si vyžaduje okamžité a ráznym spôsobom riešené kroky.
