Robert Fico v piatok 28. marca navštívil Slovenskú národnú galériu (SNG) a pozrel si výstavu, ktorú prednedávnom ostro kritizovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Tá, podľa niektorých, prešľapuje pri hodnotení umenia, ktoré má byť zrkadlom nášho života – surového, často nechutného, plného naturalizmu, krvi a niekedy aj nechutných výjavov. Umenie nikdy nebolo určené na „skrášľovanie“ duše, či plnenie estetických nárokov v politicky pohodlných hraniciach. Jeho úlohou je odkrývať skutočnosť, akokoľvek tvrdú a šokujúcu.
Na čom záleží viac – na umení, či vernosti ministerke?
Premiér Fico si výstavu prešiel v sprievode dočasne povereného riaditeľa galérie Jaroslava Niňaja, ktorý čelí podozreniam z dotačných podvodov. Na otázky novinárov o tom, prečo prišiel do galérie, sa ani nepozastavil a neodpovedal. Namiesto hodnotenia umenia sa premiér skôr zameral na podporu ministerky kultúry. „Pani ministerka Šimkovičová má moju plnú podporu,“ povedal Fico, aj keď nikdy konkrétne nekomentoval samotné diela.
Politická manipulácia miesto pochopenia? Umenie sa nesmie ohýbať podľa vkusu vlády
Prečo sa však premiér a ministerka nepozastavujú nad skutočným významom výstavy a nezamyslia sa nad tým, že umenie má právo odhaľovať realitu? Umenie, ktoré sa odváži ukázať život v jeho surovej podobe – od bolesti až po vracanie. A nič z toho nie je dôvodom na cenzúru či politickú manipuláciu. Akákoľvek snaha „skrášľovať“ umenie na politický vkus je zásahom do slobody tvorby a zneužitím pozície moci. Problém nenastáva v samotnej výstave, ale v jej hodnotení z pozície moci, ktorá by mala slúžiť občanom, nie sa ich snažiť manipulovať podľa osobného názoru.
Sloboda tvorby je národný záujem. Politici jej nesmú stáť v ceste
Fico a Šimkovičová bez akéhokoľvek hlbšieho pochopenia hodnotili umenie ako čisto estetický predmet, ale umenie vždy bolo nástrojom na odkrývanie našich najtemnejších stránok. Taktiež ignorovali výpovede odborníkov zo SNG a fakt, že výstava bola starostlivo zostavená so zámerom priblížiť slovenskú umeleckú tvorbu z moderného pohľadu.
To, čo umenie naozaj potrebuje, je sloboda. Sloboda vyjadrovať sa, ukázať svet v jeho hrôze aj krásach, bez zasahovania politiky. A keď sa premiér Fico a ministerka kultúry bez podrobného pochopenia snažia hodnotiť umelecké diela, ktoré v plnej miere odrážajú ľudské emócie a realitu, robia presne to, čo by nemali. Bez toho, aby rozumeli hlbokému významu týchto výtvorov, len vytvárajú kontroverziu, ktorá nemá nič spoločné so skutočným hodnotením umenia.
Národné záujmy by sa mali vždy prekrývať s ochranou slobody umenia, nie jeho potlačovaním. Tému budeme ďalej sledovať.
