Nepohodlný pre elity, blízky obyčajným ľuďom
Pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, odišiel na večnosť na Veľkonočný pondelok. Len pár hodín pred smrťou ešte zdravil veriacich na Námestí sv. Petra. Tento argentínsky jezuita bol prvým pápežom z Latinskej Ameriky. Už pri nástupe v roku 2013 šokoval svet jednoduchosťou a odhodlaním vrátiť Cirkev k pokore, k službe chudobným a trpiacim.
Na čelo Cirkvi sa postavil v marci 2013 po jednej z najkratších volieb v dejinách konkláve. Už vtedy odmietol okázalosť a vystúpil bez červených topánok a bez honosného kresla. Oslovil veriacich jednoduchým: „Dobrý večer.“
Pápež ľudí, nie elít
František sa prihováral nie mocným, ale jednoduchým. Jazdil v obyčajnom aute, platil si účty sám, býval skromne. Jeho život bol v službe tým, ktorých svet prehliada – chudobným, utečencom, rozvedeným, LGBTI ľuďom. A aj tým, ktorých Cirkev sama často vylučovala.
„Kto som ja, aby som súdil?“ – vetou, ktorá zaznela krátko po jeho zvolení, otriasol dogmatizmom Vatikánu.
Zápas s neporiadkom a zločinom v Cirkvi
František nebol revolucionár. Bol reformátor. Neprekreslil učenie Cirkvi, ale zmenil tón. Otvoril otázky, ktoré trápili milióny veriacich – a nebál sa pomenovať aj hanebnosti vo vlastných radoch. Postavil sa proti zneužívaniu detí kňazmi, zaviedol povinnosť nahlasovania, zbavil úradu preláta, ktorý škodil. Dokonca nechal odsúdiť kardinála Becciu za spreneveru.
Slovensko a silné momenty
Slovensko zažilo Františka v roku 2021. Prišiel na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej – gesto, ktoré nedosiahol ani Pellegrini, ani Kiska. V Šaštíne slúžil omšu na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, kde pozval aj arcibiskupa Bezáka, v minulosti zneucteného. Nešlo o úplnú rehabilitáciu, ale o jasný signál – Cirkev sa má učiť odpúšťať.
Pápež František počas stretnutia s rómskou komunitou na sídlisku Luník IX. Košice, 14. september 2021
Ženy, ktoré menil na lídrov
Ako prvý v histórii vymenoval ženu – rehoľnú sestru Simonu Brambillu – za prefektku vo Vatikáne. Funkcia na úrovni ministra. Tisícročná stena padla – pod vedením muža, ktorý veril v silu ženskej duše.
Pod paľbou liberálov aj konzervatívcov
František bol ostro kritizovaný z oboch strán. Pre jedných príliš otvorený, pre iných príliš staromódny. Konzervatívci mu vyčítali podporu rozvedených či homosexuálov. Liberáli, že neurobil ešte viac. Americký kardinál Burke či texaský biskup Strickland sa stali jeho otvorenými odporcami – a František ich napokon zbavil úradu.
Hlas viery v dobe bez nádeje
Nikdy sa neskrýval pred kritikou. Vždy vyzýval k pokoju, odpusteniu a návratu k hodnotám. V roku 2023, pri desiatom výročí pontifikátu, odkázal svetu: „Nikdy nestrácajte nádej! Ani vtedy, keď vás zradí človek z Cirkvi. Boh vás stále čaká s otvorenou náručou.“
Zomrel, ako žil – v pokore
V posledných mesiacoch trpel. V nemocnici strávil viac ako mesiac. V deň svojej smrti ešte krátko pozdravil veriacich. Odpočinutie si neprial v Bazilike sv. Petra, ale v Santa Maria Maggiore – chráme jezuitov, jeho duchovnej rodiny.
Odkaz pápeža, ktorý kráčal proti vetru
František nebol pápež pre titulky v liberálnych médiách. Bol pápežom pre národ, pre ľudí, pre rodiny, pre slabých. Zastal sa všetkých, ale nikdy nezabudol na kresťanskú tradíciu. Zasial semienka – a ich úroda príde až po ňom.
Cirkev dnes stojí pred novou voľbou. Kto nastúpi po ňom? Zachová sa duch milosrdenstva a spravodlivosti? Alebo sa Cirkev znovu uzavrie?
Tému budeme pozorne sledovať. Odkaz pápeža Františka však už teraz zostáva živý. Pre tých, čo veria v pravdu, poriadok, lásku a vieru v Boha – a vernosť národu.
